Naša ponuka
Poradňa Mikroosídľovanie čreva

Základy črevného zdravia

Základy črevného zdravia

                       Kolonizácia mikroorganizmami

 

- Dieťa sa v maternici vyvíja približne 10 mesiacov v prostredí bez mikroorganizmov a po prechodom vagínou začína prvé osídľovanie mikroorganizmami  vo vonkajšom prostredí. Osídľovanie kože do značnej miery ovplyvňuje mikroflóra matky. Kolonizácia  má významný vplyv na rozvoj jeho imunitných funkcií.

Tráviaci trak je do okamihu narodenia sterilný. Pri prechode vagínou a  kontaktom s konečníkom počas vagin. pôrodu sa kolonizuje gastro intestinalny trakt (dalej GIT), koža, dýchacie cesty. GIT sa kolonizuje mikroorganizmami matky ďalej z jej  pokožky, slín a materského mlieka (našli sa DNA streptokokov, stafylokokov, baktérie mliečneho kvasenia a bifidobaktérie). Materské mlieko má významný zdroj prospešných baktérii pre črevo. V GIT sa  do pár hodín po pôrode začína rozmnožovať Enterobacter, Streptococcus a Staphylococcus, do 48 hodín Escherichia coli – to sú baktérie ktoré spotrebúvaju kyslík (aeróbne baktérie). Po spotrebovaní kyslíka sa začínaju osídlovať anaeróbne baktérie vrátane laktobacilov a bifidobacilov. Modulácia črevnej mikroflóry počas novorodeneckého obdobia významne ovplyvňuje vnímavosť na ochorenia čreva a má dlhotrvajúci efekt na kvalitu imunitného systému.

  Kolonizácia detí narodených cisárskym rezom  je omnoho viac ovplyvnená prostredím po pôrode (nemocničné baktérie, lekýrsky personál pri manipulácii s novorodencom...) ako mikroflórou matky. Nefyziologické osídľovanie po narodení, nedostatok prebiotík (priaznivo podporujú rast probiotík) v materskom mlieku sú u týchto detí základom, pre zvýšené riziko vzniku zdravotných problémov v neskoršom veku. Podľa WHO v 80rokoch bolo narodených  sekciou 3% slovenských žien, v súčasnosti je ich viac ako 28%. Tak narastá populácia obyvateľstva s rastúcim zdravotným rizikom. Pre týchto novorodencov je potrebné využívať možnosť podávania probiotík a prebiotík a dalsích opatrení pre osídľovanie (kojenie, kontakt matky a otca  dieťaťa koža na kožu) hneď po narodení, aby sa  zabezpečila čo najrýchlejšia a najkomplexnejšia ochrana novorodenca i potrebná stimulácia imunitného systému.

 V rozvinutých krajinách s vysokou úrovňou hygieny je prenos ochrannej mikroflóry sťažený. Mnoho detí sa teda kolonizuje mikroflórou z prostredia čo znemožňuje osídľovanie laktobacilami. Bolo dokázané, že matky žijúce na vidieku mali lepšie zloženie prospešných mikroorganizmov, ako matky žijúce vo veľkomestách s vysokou hygienickou normou.

Zloženie črevnej mikroflóry významne ovplyvňuje spôsob výživy novorodenca. V ďalšom živote je zloženie črevnej mikroflóry významne závislé od stravovacích návykov (zloženie stravy, prítomnosť prebiotík, spôsob života). Toto zloženie sa mení aj vekom a súvisí so zmenami metabolizmu, ktoré ovplyvňuje starnutie.

Ochorenia tráviaceho traktu  sa pozorovali omnoho častejšie u detí umelo živených (umelá mliečna strava) v porovnaní s deťmi dojčenými. U dojčených detí do 6 mesiacov  bol väčší podiel bifidových baktérii, pri deťoch s umelou formulou bolo veľké zastúpenie klostrídií a E.coli.

 Starobu z hľadiska črevnej mikroflóry charakterizuje pokles bifidobaktérii a nárast grampozitívnych anaerobov,bakteroidov, metanogénov. Znižuje sa tým detoxikačná kapacita organizmu a s tým súvisiace  promócie kancerogenézy, znížená tvorba niektorých vitamínov, koaguklačných faktorov, či vzniku porúch trávenia. Môžeme konštatovať, že starnutie je aj výsledkom pôsobenia „nepriateľských“ mikroorganizmov v GIT s postupným otravovaním organizmu z ich produktov.

 Črevná mikroflóra hrá kľúčovú úlohu v rozvoji orálnej tolerancie  a chýbanie, prípadná zmena mikrobiálnych stimulov sa spája s rozvojom alergických reakcií. Probiotiká stabilizujú črevnú mikroflóru a majú dokázateľný pozitívny efekt pri viacerých ochoreniach. Vplyv na alergie má spôsob narodenia, dojčenie a genetická predispozícia. Pri nevhodnej kolonizácii čreva dieťaťa  (klostrídie a stafylokokov – umelá formula mlieka) môže dôjsť k poruchám navodenia orálnej tolerancie a rozvoji alergických ochorení.

 Mikrobiálne osídlenie ovplyvňuje aj centrálny nervový systém (ďalej CNS). Prítomnosť baktérii v určitom období vnútromaternicového vývoja môže ovplyvniť správanie človeka v dospelosti. Črevné mikroorganizmy sú potrebné na správnu synaptogenézu v CNS. Táto možnosť však neplatí po celý život, ale najmä v čase pred pôrodom a krátko po ňom. V tomto období je otvorené akési „okno príležitostí“, kde môže i drobnosť napr. neprítomnosť správnej mikroflóry v čreve matky ovplyvniť zdanlivo nesúvisiace javy. Skupina nemeckých vedcov neurobiológie  poukázala na to ,že za vznikom a rozvojom sclerosis multiplex (ďalej SM) by mohli byť črevné baktérie. Sú presvedčení, že i črevná mikroflóra človeka môže za určitých genetických podmienok spôsobiť  SM. O ktoré konkrétne baktérie ide však zatiaľ známe nie je.  Činnosť  a osídlenie čreva sú jedným zo spoluurčujúcich faktorov na vývoj nervového systému. Stres, malnutrícia, nedostatok prebiotík a následná dysmikróbia ovplyvňujú aktivitu mikroflóry, čím sa uzatvára cyklus vzájomných reakcií.

 Zaujímavosť: Gravídne matky opíc boli stresované posledných 6 týždnov gravidity zvukovými signálmi a ich potomkovia mali odlišné zloženie mikroflóry ako u bežných matiek grav.opíc. Tento stav pretrvával do 6 mesiaca života s vrcholmi v 2-16 tyždni po pôrode, pozoroval sa pokles bifidobaktérií a laktobacilov, čo ovplyvnilo zmenu imunitného stavu a vyššiu vnímavosť k infekciám.

Záver:  Tieto všetky fakty je potrebné si uvedomiť pri liečebných, preventívnych, zdravotne-výchovných, stravovacích a verejno-zdravotníckych a celoštátnych opatreniach v legislatíve,v obchodnej politike, v polnohospodársko-potravinárskom priemysle, pretože  sa môžu podieľať na kvalite života celých generácií, vrátane tej, ktorá je pokladom každej spoločnosti – naších detí.

 

Slizničný imunitný systém

 

Črevo s plochou okolo 300m2 je najväčšou plochou tela, ktorá je v spojení s vonkajším prostredím, tu sa preto odohráva najviac kontaktov s antigénmi a tu sa vytvára aj orálna - slizničná tolerancia. Spolu s kožou sú sliznice bariérou oddeľujúcou vnútorne prostredie od vonkajšieho. Pri zlyhaní barierovej funkcie je aj vstupnou bránou pre agresívne choroboplodné zárodky, toxické látky aj alergény.

 Do 4 mesiaca by sa detské črevo nemalo stretnúť s cudzorodou bielkovinou okrem materského mlieka. Po tomto  mesiaci nastupuje tzv. tolerančné okno  v krátkom  trvaní  len 2 mesiacov, kde by sa črevo malo oboznámiť so všetkými základnými zložkami potravy (všetky nemliečne príkrmy ( a pokračovať v dojčení pre zachovanie plnohodnotnej mikroflóry, ktorá v komplexe týchto dejov hrá klúčovú úlohu pri vzniku orálnej tolerancie).  U nedojčených detí na umelej formule sa nachádzalo viac Bifidobacterium pseudocanulatum  - tieto deti trpeli oveľa častejšie atopickým ekzémom.

Alergický zápal

 znakom alergických ochorení je prítomnosť zápalu s reguláciou tvorby IgE protilátok (spúšťa sa obranný mechanizmus imunity). Dochádza k chronickému zápalu – v dýchacich cestách ASTMA, tenké črevo CELIAKIA   - a mení sa celková štruktúra cieľového orgánu. Sklon k nadprodukcii IgE v imunitnej odpovedi je vrodený. Ak ani jeden z rodičov nie je alergický vznikne ochorenie približne u 10% detí, v prípade alergie jedného z rodičov u 20-30% detí, a ak sú obaja rodičia alergikmi je riziko až 50%. Zvýšená IgE sama o sebe nepostačuje na vznik ochorenia. Vznik ochorenia ovplyvňujú aj gény určujúce vnímavosť cieľového orgánu – resp. tkaniva. Sú to gény zodpovedné za barierové či ochranné funkcie orgánov.

Na vývoj imunitného systému je nevyhnutná kolonizácia detského GIT. V  pôrodov v nemocniciach, rastúceho počtu  sekcií, používania dezinfekcie a antibiotík, hormonálna antikoncepcia u zdravých žien pred pôrodmi, vysokého hygienického štandardu ako aj nepodmienených dietetických zvyklostí matiek dochádza k zmenám zloženia črevnej mikroflóry detí

 -  pôrod sekciou zvyšuje riziko alergickej potravinovej reakcie – mlieko , ryby , orechy

 - vysoký hyg. štandard zvyšuje vznik alerg. ochorení  v dôsledku nedostatočného kontaktu imunt. systému s baktériami

 - v porovnaní s mestským prostredím môže vidiek, resp. farmársky spôsob života poskytnúť stimuly pre imun. systém, ktoré znemožnia uplatnenie alergických vlôh.

 

Využitie probiotík v rôznych oblastiach

- Laktózová intolerancia – mnohé probiotické kmene produkujú významné množstvo laktázy (enzýmu ktorý chýba pri trávení laktózy mliečneho cukru) a tak môžu pacientom s laktoz. intoleranciou významne pomôcť zlepšiť trávenie (ide o druhy: Lactobacilus bulgaricus spolu s Streptococus termophilus)

 - hnačky, zápchy

 - infekčné ochorenia

 - zdravie ústnej dutiny

 - alergické ochorenia

 - geriatrická populácia

 - autoimunitné choroby

 - onkochirurgia a chirurgia

 - onkológia

 - kolorektálny karcinóm

 - hepatocelulárny karcinóm

 - karcinón žalúdka, prsníka, močového mechúra

 - chemoterapia, radioterapia

 - nealkoholová steatóza pečene,

 - obezita

 - transplantácia orgánov

Autor: Mgr. Medvecká Katarína, predsedkyňa združenia Celiatikov na Vych. Slovensku

Náš tip
Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. (viac informácií) Súhlasím